Dnes je jedným z najväčších problémov v slovenskej spoločnosti korupcia. Je to jav, ktorý našu spoločnosť podľa slov mnohých politikov rozožiera ako rakovina. Mnohí politici alebo iní verejní činitelia jej podľahnú a stávajú sa tak bábkami v rukách mocných oligarchov, ktorí si následne v parlamente presadzujú svoje vlastné záujmy. Jedným z nástrojov ako sa vyrovnať z korupciou je zákon z roku 2005 o preukazovaní pôvodu majetku.
No politici v parlamente prijali v roku 2005 zákon, ktorý sa po 16 rokoch jeho platnosti javí ako absolútne bezzubý. Ako si môžeme ináč vysvetliť skutočnosť, že pred súd sa dostal za tento čas iba jeden prípad a aj ten sa skončil neslávne. Zákon totiž hovorí, že môže byť preverovaný iba človek, ktorého majetok presahuje 1500 násobok minimálnej mzdy, čo je asi jeden milión euro. A ak sledovaný politik, sudca alebo podnikateľ tento majetok fiktívne rozdelí, alebo si zaobstará fiktívnu darovaciu zmluvu, zákon sa naňho už nevzťahuje. Tých možných obštrukcií je ešte ďaleko viac, takže skorumpovaní verejní činitelia sa môžu poctivým ľuďom vysmievať aj naďalej.
Len ťažko si môžeme predstaviť, že v roku 2005 to poslanci v parlamente mysleli so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku naozaj vážne. Ako ináč si potom môžeme vysvetliť jeho absolútnu neúčinnosť v boji s korupciou. Ale ako sa vyjadril niekdajší minister vnútra Róbert Kaliňák, že korupcia vo vysokej politike neexistuje, takže nie je ani čo stíhať. Tieto jeho vyjadrenia dnes vyzerajú dosť smiešne, keďže množstvo štátnych úradníkov, policajtov a sudcov čelí rôznym obvineniam, ktoré smerujú až pred súdy. Musíme len veriť, že skorumpovaní ľudia skončia vo väzení a súčasní poslanci v parlamente pripravia nový zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorí už dovolí stíhať korupciu oveľa účinnejšie ako dnes platný zákon. Aby sme sa v budúcnosti dostali aspoň na úroveň vyspelých západných demokracií, kde samozrejme tiež existuje korupcia, ale v podstatne nižšej miere.
