Často sa zamýšľam nad tým, ako žili a čo používali ľudia tri generácie dozadu? Vediem s prababičkou nekonečné dišputy na rôzne témy v čase, keď jej to myseľ a zdravotný stav dovolí. Zaujímavé je. Že staré veci si pamätá dobre. To čo bolo pred chvíľkou zabúda. Asi vie, že to najdôležitejšie v jej živote už asi bolo. Dávno sú za ňou časy keď bola mladá a silná. Z tohto obdobia si pamätá všetky radosti a krivdy, ktoré jej život nadelil.

Často pri nej sedávam a hoci mnohokrát ma ani nepoznáva, považujem tieto chvíľky s ňou za niečo úžasne vzácne a obohacujúce. Dozvedám sa z prvej ruky veci, ktoré sa udiali v rodine, v spoločnosti. Zaujíma ma hlavne postoj mojej rodiny a vplyv na ňu.
Prababička často rozpráva aj o prácach, ktoré ručne robili. Mne to príde ťažké, ale ona sa mi len smeje. Vraj to ťažkým nebolo a vraj sa aj veselšie žilo.

• Robili si doma všetko : tkali, šili, vyšívali, priadli, plátno farbili i bielili na slniečku. Dopestovali a dochovali si všetko. Ručne prali na potoku na „rajbačke“, ručne žmýkali bielizeň. Väčšie kusy vo dvojiciach.

Zaujímalo ma čím a kde sa umývali. Smeje sa a vraví, že vraj v potoku – ak nebol zamrznutý. Mydlo vraj kupovali, ale keď nemali peniaze na neho tak vraj využívali nátržnik husí- bylinku pri potoku, ktorá vraj aj penila a dali sa s ňou výborne umývať vlasy. Potom zmývali vlasy žíhľavovou vodou- aby boli silnejšie zdravšie. Výborne sa vraj hodil aj odvar z lopúcha –nevarili ho, ale listy lopúcha v teplej vode luhovali niekoľko hodín.

• Prababička má aj dnes ešte krásne dlhé vlasy stočené do venca a je na ne náležite hrdá.

Zrejme teda nebude iba mýtus tvrdenie, že sa vlasy dajú umývať aj bez chémie-

• Neviem len či som presne identifikovala z rozprávania prababičky bylinku- nátržník husí- inak by som túto metódu hneď vyskúšala. Mohlo by to byť zaujímavé.