Snímok Onibaba natočil v roku 1964 jeden z popredných povojnových japonských tvorcov Kaneto Šindó. Film má 103 minút a býva klasifikovaný ako psychologická dráma s prvkami hororu.
Režisér a zároveň scenárista si nekladie pred ústa servítku a rozpráva veľmi surový príbeh z obdobia, keď  Japonsku vládli samuraji. Dej sa odohráva v 14. storočí na pozadí zdĺhavej občianskej vojny medzi cisárom Go-Daigom a samurajským pánom, neskorším šógunom Ašikagom Takaudžim.

V dome nachádzajúcom sa v malej dedinke skrytej medzi vysokými trávami susuki žijú dve ženy. Obe viaže vzťah k jednému mužovi – pre staršiu (Nobuko Otowa) je Kiči synom, pre mladšiu (Džicuko Jošimura) manželom. Ten bol odvedený do armády a ženy očakávajú jeho návrat. Konflikt im sťažuje život, je ťažké sa uživiť bežným spôsobom a tak si na jedlo zarábajú zabíjaním zranených alebo oslabených samurajov utekajúcich z bojiska. Brnenia, zbrane a cennosti predávajú miestnemu priekupníkovi. Obe ženy sú na sebe prakticky závislé a fungujú ako zohratý tím. Ich spolunažívanie je narušené v monente, keď sa do obce vracia dezertér Hači (Kei Sató), ktorý im oznamuje Kičiho smrť…

Dielo je krásnou ukážkou toho, kam hlboko môže človek spadnúť, pokiaľ ho poháňajú emócie zaslepujúce myseľ. Drsné prostredie, temná atmosféra a komplikovaná zápletka udržia diváka v napätí až do konca.

Šindó vychádza zo starého budhistického podobenstva, ktoré mu rozprávala jeho stará mama a ktoré pozmenil pre účel filmu. Náboženské prvky sú nahradené sexuálnymi. Perfektná psychoanalýza postáv a mnoho filozofických myšlienok dáva veľa priestoru na zamyslenie. Znalec môže spozorovať aj určité prvky divadla nó.
Pokiaľ by ste si chceli Onibabu pozrieť, najautentickejší zážitok ponúka originálna verzia v japončine. Titulky sú ľahko zohnateľné a treba počítať aj s tým, že vizuálny zážitok bude vzhľadom k veku snímku nižší.