Sme s partnerom skoro rok. Po sexuálnej stránke sme si sadli úplne skvele. Obaja máme dieťa a spoločne sme boli aj na dovolenke. Nejako nám nejde veľa komunikácie. Po čase mi partner napísal, že by asi bolo lepšie zostať kamaráti a že to tak nejako už v sebe uzavrel. Ja si ale hovorím, že by bolo skôr lepšie zapracovať na komunikácii a neverím tomu, že by to uzavrel lebo aj z neho cítim, že mu na mne záleží a rád ma má. Po tejto správe som to celkom brala ako za uzavreté a keď som za ním prišla neprebehla ani pusa a jednoducho nič, ale večer sme sa porozprávali a nakoniec si k sebe ľahli a zaspali v obetí.

Na druhý deň prebehlo milovanie a potom sme išli ku mne a pustili film a ja mu ležala na kolenách, hladil ma a zároveň on si ľahol ku mne a bolo to fajn a potom sme šli na prechádzku s mojou dcérkou a chytil ma za ruku, hladil ma po tvári, dal mi pusu a správal sa tak ako predtým. Som z toho zmätená.. Veľmi ho milujem, ale vlastne tak nejako neviem čo sa mu naháňa hlavou a nechcem o neho prísť. Na Valentína mi doniesol puget kvety a darček… Som zmätená. Veľmi by som si priala, aby to bolo ako predtým, hrozne veľmi mi na ňom záleží a nedokážem si už predstaviť život bez neho.

A vždy som si priala kompletnú rodinu a milujúceho manžela, ktorý ma bude mať rád, chápať a tolerovať. Niekto si asi môže myslieť, že je to kravina, ale nie je. Pre mňa je totiž Láska na prvom mieste. Tak to bolo a najskôr aj bude naďalej. Jednoducho to je hotová vec. A nerada by som o priateľa prišla a zase aby som počula niečo, že sa so mnou rozchádza, to už by som asi fakt nedokázala preniesť cez srdce a strašne sa bojím, že raz taká situácia zase nastane, to by som už asi ťažko rozdýchávala. Neviem čo mám robiť. Či to mám brať tak, že sme znova spolu alebo to mám chápať tak, že sa so mnou len hrá. Popravde dúfam v tú prvú možnosť.